7.Kapitola

2. května 2018 v 13:27 | Beeb |  My lovely musician
Nasledujúce dni som sa venovala len práci. Čas sa mi pomaly krátil a čím ďalej tým viac som bol v strese. Nedokázala som premýšľať nad ničím iným ako je prehliadka.
Aj chalanom som bola vďačná, že ma chápali. Pracovala som dlho do noci a vstávala som skoro ráno.
S Joshom som sa nerozprávala od toho večera. S ostatnými som prehodila len zopár slov. Bola som na nervy zo všetkého. Georgo mi po mailom posielal každý svoj progres. Bola som udivená koľko talentu sa v ňom skrýva. Jeho návrhy boli originálne, nápadité a naozaj mal zmysel pre detail.
Počas niekoľkých pracovných stretnutí, ktoré sme spolu mali, som sa o ňom pomaly dozvedala viac. Bol to sympatický chlap, to sa musí uznať. A pripúšťam, že ma sklamal, keď som zistila, že je homosexuál. Bola ho škoda, ale pevne verím, že je so svojim priateľom šťastný.
Naozaj som si ho obľúbila. Dokonca sme si aj vymenili čísla. Neprestajne sme si esemeskovali.
Boli to aj pracovné záležitosti, ale snažil sa to aj trošku odvďačiť. Bola som zaňho vďačná všetkých nebeským silám, ktoré mi ho poslali do cesty.
Dva dni pred odletom do Paríža ma Mila vyhnala z ateliéru hneď poobede. Vraj sa mám vyspať aby som nepadla pri prehliadke na nos.
" Bež už. Ja to tu zvládnem. Aj tak to už iba pobalíme do obalov a pošleme dnes do Paríža." Uisťovala ma.
" Mrzí ma, že som teraz taká nemožná. Ale som šťastná, že sme to stihli načas." Objala som ju.
" Nie si nemožná. Si len tvrdo pracujúca a tvrdohlavá žena." Usmiala sa.
" A čo ty? Budeš v pohode?" termín mala o niekoľko dní.
" Zvládnem to, neboj. Max bude so mnou počas celého pôrodu." Pohladila ma po pleci.
" Dobre. Daj mi hneď vedieť. Budem číhať na mobil." Zasmiala som sa a ona sa pridala.
" A teraz už padaj domov, lebo tie kruhy pod očami ti už ostanú navždy."

Ani neviem ako som sa dostala domov. Proste som si oblečená ľahla na posteľ a zaspala. Zobudila som sa uprostred v noci a bola som prikritá. Niekto tu bol. Z obývačky sa ozýval neskutočný hurhaj. Oťapená som sa šla pozrieť o čo ide.
Akonáhle som vošla do miestnosti, chalani sa stíšili.
" Nezobudili sme ťa?" opýtal sa Andreas ustarostene.
" Vôbec nie." Zaklamala som.
Hrali sa nejakú hru na xboxe. Ani som nevedela, že nejaký mám. Asi si ho Andreas priniesom so sebou.
" Idem sa pobaliť." Zvrtla som sa a pobrala sa k sebe. Pomaly som nahádzala veci do kufra a postavila som ho k dverám.
Ozvalo sa tiché zaklopanie. Otvorili sa dvere a vnich stál Josh. Díval sa do zeme. Radšej som ho vtiahla dnu.
" Deje sa niečo?"
"Chýbaš mi." Vypadlo z neho.
" Ale hlupáčik. Veď som clý čas tu." Usmiala som sa. Zavrte hlavou.
" Nie si. Vlastne si. Ja ani neviem kde si. Si tu a zároveň nie si. Neustále pracuješ alebo ďatľuješ do mobilu. Za celé dva týždne si tu skoro nebola." Sťažoval sa. Trošku ma to nahnevalo.
" Je mi ľúto, že to takto vidíš. Ale toto je moja práca. Proste ste prišli v čase kedy je to pre mňa najzložitejšie. Je ťažké to vysvetliť."
" Tak to skús."
" Je to akokeby som ja prišla keď vy nahrávate." Povedala som po chvíli.
Chvíľu nad tým premýšľal.

Josh

Stála tam predo mnou a vysvetľovala ako to vlastne celé je. To ale nevysvetľuje s kým si stále píše. Hnevalo ma to. Usmievala sa na telefón ako keby si písala s chlapom.
" A čo to písanie? Ty niekoho máš?" už som sa nedokázala ovládnuť. Zvýšil som hlas v panike. Začala sa smiať.
" Tak toto ťa trápi?" Nechápal som. Pomaly som prikývol.
" Ach blázonko. Píšem si s návrhárom, ktorý pre mňa pracuje. Je to gay."
" Aha." Zarazil som sa. Začal som sa cítiť hlúpo.
Pomaly prešla bližšie ku mne a objala ma. Ako sme tam tak stáli všetko mi došlo.
Milujem ju. Pomyslel som si, ale ešte som nemal odvahu povedať jej to.
Nasledujúcu noc sme strávili spolu.

Alexa

Ráno som vstala pomerne skoro. Josha som ešte nechala spať. A potichu som vykĺzla z postele. Obliekla som si džíny a zelený sveter. Bola som objednaná ku kaderníčke ale ešte bolo veľmi skoro. Tak som si urobila kávu a raňajky. Všade bolo ešte ticho a tak som si ho vychutnávala. Pretože v nasledujúcich dňoch to bude dosť natesno a hlučné. Nevedela som sa dočkať, pretože tento týždeň bude pre mňa rozhodujúci. Ak sa uchytia moje vyšívané korzety, budem ich vyrábať masovo do celého sveta. A spojiť sa s Georgom bol toho roku asi najlepší nápad aký som ohľadne obchodu mala.
" Si hore nejako skoro." Zrazu sa za mnou objavil môj brat. Trhlo ma od ľaku.
" Bože, si ako duch!" plesla som ho po pleci. Iba sa usmial.
" Nevieš kde je Josh? Vôbec nie je v izbe."
" Viem. Je u mňa v posteli." Úsmev som mu opätovala.
" Čo tam robí?"
" Spí." Odpovedala som vecne.
" Vy ste spolu..."
" Spali? Áno." Dopovedala som zaňho.
" Vedel som, že sa nakoniec dáte dokopy." Víťazoslávne sa usmial.
" Ako už ste spolu chodili aj predtým ale to si bola decko." Provokoval ma.

" Aj ty si bol decko nezabúdaj na to." Vrátila som mu jeho úder. Obaja sme sa rozosmiali.
 

Kam dál

Reklama